Pretože sme umelecké duše a popri hudbe a literatúre nás oslovilo aj pohybové umenie - Eurytmia, koré sa dostalo do povedomia na začiatku 20. storočia a odvtedy sa neustále rozvíja. Je to pohybové umenie, ktoré má uplatnenie nielen v umeleckej, ale i v pedagogickej a sociálnej oblasti. Umožňuje človeku vyjadriť v gestách jeho dušu pomocou výrazových foriem, ktoré sa vyvinuli zo zákonitostí obsiahnutých v reči a hudbe - je to vlastne „viditeľná reč a hudba“.
Definícia eurytmie: „Cez pohyb končatín človeka je vyjadrované to, čo sa pri hovorenom slove a speve deje v hlasivkách a ich susedných orgánoch. V pohybe v priestore, vo formách a pohyboch sólistu i skupiny je znázorňované to, čo cez ľudskú myseľ a dušu žije v hudbe a reči. "
Hlásková eurytmia umelecky predstavuje lyriku, prózu a drámu ako pohyb v priestore. Počuteľná reč vzniká tým, že človek prostredníctvom svojich hlasových orgánov napodobňuje v samohláskach vnútorné pohyby svojej duše a v spoluhláskach pohyby v prírode, a vyjadruje ich akusticky. Eurytmista robí tieto pohyby cez eurytmické gestá viditeľnými: jednotlivé hlásky spájané do slov, rytmus reči a dychu, gramatické zákonitosti, duševné kvality, rým.
Tónová eurytmia zviditeľňuje v priestore základné prvky hudby: takt, rytmus, harmóniu, melódiu, jednotlivé tóny, tónovú výšku a dĺžku, silu tónu, zmenu tempa, intervaly, akordy, motívy, hudobné formy, pomlčky, Dur, mol. To nové čo ponúka oproti tancu je „spievajúci pohyb“. To čo je zvukovo-časovým základom spevu, predstavuje eurytmista v tónovej eurytmii cez jeho pohyb v priestore.
